Lucia Flóriánová
Strach
Cesta životom je taká prepletená... Kde má chodník ísť je iba chladná stena, kde má úkryt stáť, tam dážď ti srdce zmáča, kde priepasť čakáš, tam mramor dieru vypĺňa, nech spadnúť nemáš kam...
Všetci nadávame, no nikto nič nemeníme. Veľké zmeny neurobia len takí obyčajní ľudia hneď na vrchu pyramídy. Ale každý môže začať svojou troškou. Nech máme aspoň základy... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Cesta životom je taká prepletená... Kde má chodník ísť je iba chladná stena, kde má úkryt stáť, tam dážď ti srdce zmáča, kde priepasť čakáš, tam mramor dieru vypĺňa, nech spadnúť nemáš kam...
život je ako cesta tmavou ulicou v pomerne pravidelných intervaloch osvetlenou pouličnými lampami je to začarovaný kruh premietnutý do priamky smerujúcej k splneniu životného sna prežiť život so všetkým vyžmýkať ho do poslednej kvapôčky
Prechádza tmavou, tichou ulicou. Nalíčená ako hviezda, oblečená úplne pohodlne, v legínach, členkových čižmičkách a voľnom tričku, no napriek tomu sa z toho pohodlia derie von štýl svetoznámej herečky na titulke módneho časopisu. Sadne si na nízky múrik. Nevšíma si jemný dážď, ktorý zatiaľ len ako jemná hmla z rozprašovača sadá na jej vlasy upravené do účesu topmodelky na extravagantnom fotení. Aj tak chvíľu potrvá, kým sa cez vrstvu laku dostane až k pokožke. Mimovoľne zablúdi očami k baru, z ktorého okien na ulicu dopadajú farebné lúče dymového svetla, podfarbené basmi nejakej pesničky. Dnu musí hrať poriadne nahlas.
Smutné aj šťastné súčasti lásky opísané predmetmi zo školskej tašky, ktorá je častotkrát svedkom jej života od začiatku do konca.