Život nevyslovených spomienok sŕdc

Autor: Lucia Flóriánová | 12.4.2011 o 15:29 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  108x

Boli mladí a šarmantní, plní radostného smiechu a koncentrovaného nadšenia, ideí bez obalov a plánov a cieľov, prísľubov budúcnosti, ktoré nemali panciere, čo ich brzdia...
Áno, odviazaná skupina mladých motorkárov, len zbalili pár vecí - spacáky, gitary, čisté ponožky, jedno tričko, tenká vetrovka, možno nejaké tie nohavice na prezlečenie, vyzdvihnúť svoje divošky - a nasadli...
Nie, asi nikto nevedel, kde presne idú, proste sa šlo a to bolo jediné podstatné, jediné, o čo sa niekto staral.

Prišli do svojho lesa, potichu zaparkovali, rozložili svoje improvizované postele pod holé nebo a ničoho sa nemuseli báť. Neexistovali zábrany, neexistovali ohrozenia a obavy, bolo im tak nádherne...
Nie ako týmto deťom, deťom, čo žijú v dnešnej zvrátenej dobe...
Nepoznajú priateľstvá. Nepoznajú dôveru. Nepoznajú súcit.

Bolo ich šesť. Všetci boli rozdielni, to áno, ale jedno mali spoločné. Nevypŕchajúcu radosť, oduševnenie a nadšenie žiť, vďaku za svet a za všetko, čo je na ňom. Juj, ako sa im žilo!
Lámači šestnásťčročných sŕdc, banda chalanov, ktorým bolo ukradnuté všetko, čo nepatrilo medzi nich a žili odviazane, no radšej by zomreli, než by mali zradiť jeden druhého.

Keď jeden júlový večer išli v zástupe na sídlisku, asi každé dievča otočilo hlavu a dokorán otvorilo ústa.
Zparkovali svoje stroje pred krčmu a vošli dnu.
Ako v spomalenom filme všetky hlasy znížli hlasitosť a aj tí najtvrdší machri potajomky prudko ozeleneli. Boli uzavretá skupina a každý jeden sa narozdiel od ostatných spacifikovaných otrokov spoločnosti usmieval a tešil na to, čo príde, na to, čo prišlo, ale aj na to, čo nepríde...
Prišli k baru a kúpili si dvadsať multivitamínových džúsov. Vyholený vychrtlík s tetovaniami pekrývajúcimi veľkú plochu priesvitnej pokožky a piercingom zapichnutým v nose a v obočí, na nich posmešne pozrel veľkými, krvou podliatymi očami. Na rukách mal ostnaté náramky a z nohavíc mu visela hrubočizná reťaz. Hlasom preplneným iróniou zakričal na celý bar: ,,Tak. A toto sú tí neskutoční lídri spoločnosti, hej? PCHE! Džús! To naviac nemáte?" Vstal a zakričal: ,,Tak pozerajte, sráči! Takto sa to, doprdele, robí! " Na krku mu navierali žily a napínali sa mu šľachy na rukách. Buchol päsťou o pult. ,,Tri deci vodky, barman!" Barman nadvihol obočie a vybavil objdenávku. Pripitý závistlivec to do seba nalial na jeden hlt a potom nahlas vížazoslávne vydýchol.
Chalani zostali chladní. S dvihnutým obočím v barmanových stopách nahodili očarujúce úsmevy, nebudú sa navážať do chudáka, hlavne, keby ho prečapol o stenu aj jeden z nich, nie.
S plechovými ksichtami chytili do rúk svoje džúsy a z fľašky ich vypili. Pozdravili sa barmanovi, sľúbili, že prídu, zamávali krčme a odišli.
Obehli štyri rôzne sídliská a pozbierali svoje dievčatá v kožených nohaviciach, tie nasadli za nich, nasadili si helmy, chytili sa a potom už len šli...

Ďurova motorka bola čierno-strieborná. Doniesol so sebou alkohol a chodil s Katkou, dievčaťom v širokej sukni po kolelená začínajúcej v štíhlučkom páse. Jano so sebou vozil Milu. Mala krátke čierne vlasy a často si púšťala ústa na špacír. Či to bolo hádok, kým si na to ostatní zvykli! Bola odviazaná ako oni, žila s nimi ich sen...
Pišta mal modrú motorku a dievča s vlasmi po pás.
Jurovo dievča bolo šťúple a nízke, s blond vlasmi v modernej trvalej.
René bol hlučný a nikdy si nenechal povedať. Rád riskoval. Všetci radi riskovali!
A potom tu bol on. Čisto čierna motorka, hnedé vlasy, frajer rovnaký ako všetci ostatní okolo. Mal svojich odvážnych devätnásť, život pred sebou, tmavohnedú koženú bundu a odhodlanie býka...
Neboli šiesti, boli jeden. Povahou takmer úplne prispôsobení, výzorom všetci neodolateľní, s dávkou arogancie a šarmu, osobného čara, ktoré nikto nevedel pomenovať...

Nikto nechápal, ako mohli, ako sa dokázali udržať. Často stretávali kočky, často im príležitostní kamaráti vravievali: Choď a uži si, tvoja buchta to nevidí, nie je tu s tebou, maj aj iné...
Nepotrebovali to. Mali všetko, čo potrebovali, atmosféru partie, súdržnosť a odviazanosť, lásku, nenávisť, vášeň...
Štartovali mašiny a počúvali rock´n´roll a jazz, uznanlivo pokývkavali hlavami a vyžívali sa v tom zvuku, užívali si prítomnosť, užívali si život... Aj ich dievčatá to zbožňovali, žili motorkami a hudbou, žili nimi...

A niekedy, počas ich "divokých večerov", ako to nazývali...
Keď chytil svoju Lauru, jemne, ale nástojčivo, chtivo a nedočkavo, keď mal na ňu chuť, a ona ho zvádzala, laškovala s ním, naťahovala ho... Jeho Laura... Keď sa brali, zmenila sa z dračice na princeznú, z koketujúceho dievčaťa na skrotenú ženu, no jej povaha sa nezmenila, zostala tvrdohlavá a cieľavedomá, vždy vedela ľudí prinútiť urobiť to, čo chcela ona, aby urobili...
Samozrejme, že nechceli iné, mali svoje dievčatá, milovali ich bez výhrad, milovali ich vždy, milovali ich divoko aj jemne...
Keď ich kočky vošli do miestnosti, vždy všetkých spadli sánky a zapískali, nie len preto, aké boli všetky nádherné, aj preto, ako pôsobili, aké boli nerozlučné, že boli inteligentné, že nepišťali ako ostatné sliepky v kluboch, ktoré nemali svoju dôstojnosť...
Vedeli koketovať, vedeli si omotať človeka tak, že mal z toho praženicu v hlave, no zároveň mu dávali na vedomie, že nestoja o lacnú krásu, že sú vysoký level...

Nerozlúčili sa nikdy. Ani jeden z nich, zo všetkých dvanástich, sa nikdy neodpojil od ostatných, nikdy nikoho neoklamal, nepodviedol...

V kupé vlaku sedel pán. Fľakaté ruky a láskavá tvár pokrytá hustou mapou vrások osemdesiatročných emócií. Pomaly vybral z vrecka ošúchanej koženej bundy starý batôžtek, vytiahol z neho kiwi a nožík a začal si ho lúpať. Z dvanástich ich zostalo sedem. Vždy, keď šiel za nimi, cítil sa ako vtedy. Zabávali sa do neskorej noci a hrali kanastu. A tancovali. Motorku predal, keď mal šesťdesiatosem.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?