Istý si si tým, že dobre odhaduješ šance čo ti dá, čo ti pod nohy hádže krupiér - život sám no keď si karty pozrieš zistíš, je to klam, že do cesty ti postavili kameň úzkosti. Chcel by si ďalej ísť. Ten kameň ľahko prekročiť, možno z cesty zísť... A možnosti si pretočiť, no zrazu čiernota ti pevnú zem prikrýva a hlava sa točí ako po troch litroch piva sklamania. Ako ďalej ísť? Keď nádej uzamkli ti spolu s odvahou do klietky oceľovej s kladkou deravou kde kľúč viac nepasuje? A tak len zostávaš na mieste ďalej stáť dole nepozeráš veď tma ťa môže vziať. Navždy sa budeš báť. Viac neriskovať. Šťastie pochovať. Bolo nám spolu tak dobre....
27. dec 2010 o 15:29
Páči sa: 0x
Prečítané: 301x
Strach
Cesta životom je taká prepletená... Kde má chodník ísť je iba chladná stena, kde má úkryt stáť, tam dážď ti srdce zmáča, kde priepasť čakáš, tam mramor dieru vypĺňa, nech spadnúť nemáš kam...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)